A míľniky minulosti

Kedysi aj dnes keď kráčate popri ceste všetky tie tabule čo vám ukazujú koľko ste toho prešli a šipky čo vám udávajú ďalší smer, všímate si aj tie neviditeľné čo sú takisto súčasťou našich životov?

Každý národ má určité významné míľniky vo svojej histórii. Ja som celý svoj doterajší život prežila na Slovensku a aj keď je pravda, že sa možno snažím odcestovať jedného dňa, som ten typ človeka čo sa vždy bude snažiť pripomenúť si históriu, pretože viem ako je dôležitá. V našej spoločnej histórii Slovákov sa taktiež udialo veľa dôležitých vecí. Či už to bolo roku 863 keď na Veľkú Moravu prišli Konštantín a Metod. Alebo keď sa v roku 1843 stretli Štúr, Hurban a Hodža na fare v Hlbokom. A keď v roku 1918 vznikla prvá Československá republika. Alebo neskôr druhá a práve za jej pôsobenia sa 17.11.1989 uskutočnila Nežná revolúcia. Práve minulý utorok sme si pripomínali Deň boja za slobodu a demokraciu a deň študentstva. Aj tento deň je jedným z míľnikov v našej histórii, na ktorý by sme nemali zabudnúť. Bol to začiatok zmeny, začiatok slobody. Dnes už o slobode rozmýšľame ako o samozrejmosti. Čo je dobre. Pre každého na svete by mala byť sloboda samozrejmosťou.

(zpravy.idnes.cz)

Ale hádam, že hlavnou pointou prečo píšem tento článok je, aby som aj ja pripomenula, aby sme na niektoré veci v minulosti nezabúdali. Ako hovorí Marcus Tullius Cicero v citáte "Historia magistra vitae" (História učiteľka života). V dnešnej dobe máme skorej iné presvedčenie, zabudni na minulosť, nerieš budúcnosť a ži v prítomnosti. No hej YOLO. Ja nie som ten typ človeka čo žije pre dnešok, pretože chcem mať aj zajtrajšok. Samozrejme netreba to brať všetko tak vážne, ale treba aj trochu myslieť. A tak je to aj minulosťou. Občas treba, aby sme spravili chyby, z ktorých sa neskôr poučíme, ale je dôležité, aby sme sa správali tak, aby sme ich už nezopakovali. Niektoré veci si jednoducho musíme pamätať.

Takže ak ste niekedy mali ten pocit, že dejepis je v škole ten najnepodstatnejší predmet, nikto vás to nebude nútiť sa učiť, ale skúste si odtiaľ zobrať aspoň pár míľnikov a občas si ich pripomeňte.

A občas si pripomeňte aj tie čo skrývate vo vašej minulosti. Pre mňa nebolo nikdy ťažké na niektoré veci jednoducho zabudnúť a posunúť sa ďalej. Ale taktiež som aj zistila, že nech sa snažíte akokoľvek nakoniec vždy keď prestanete ovládať myseľ, keď pomaly zaspávate, vás vždy dohonia. Nie je pointou zabudnúť, ale akceptovať to.

And not so unlucky friday 13th

Myslím, že všetci ste už počula o tom čo sa stalo v Paríži, čo tak trochu dáva ďalší dôvod vetiť na zlé šťastie, ale to nie je ničoho chyba, ale niekoho. A je mu ľúto, že veci ako tieto sa musia diať celý čas.
Hovorí sa, že veľa zlých vecí sa stalo v piatok trinásteho. Ako napríklad, kolobežka môjho učiteľa informatiky sa rozbila. Preto tá povera. Ja, naopak, nemám žiadny dôvod veriť tomuto. Máme veľa piatkov ako tento a musím uznať, že je to dobrý dôvod ostať doma a mať predĺžený víkend, ale nie to chyba toho piatka. Ja vždy hovorím, že poverčivá nie som, ale niekedy sa na chvíľku zamyslím a opýtam sa samej seba či som dnes mala šťastie. A tu je čo som sa naučila. Vždy budeš mať šťastné aj nešťastné momenty každý deň a na ničom to nezáleží.

Takže tento piatok bol úplne normály. Vlastne pekné uvoľnený. Nerobila som vôbec nič v škole. Kamarát ma naučil ako otvoriť zámok bez kľúča (stále musím cvičiť, ale dobre vedieť). Skrátka nič s nešťastím o čom napísať. Naliala som si mlieko do čierneho čaju a čítala Olivera Twista. (Hej niečo britské na mne je.) Kúpila som si tú knihu nedávne a zamilovala si ju. Klasika je najlepšia. A taktiež je v malom vydaní, takže sa dobre nosí a má také tie pozlátené stránky a vyzerá to ako biblia. A keď dám dole ten papierový obal, vyzerá ako kniha z červenej knižnice.

Taktiež som chvíľku pouvažovala o budúcnosti. Ale na to bude neskôr celý článok.

A potom je tu tá moja nová závisloť na pesničke s názvom Hourglass od Catfish and The Bottlemen. Majú to tiež v spolupráci s Ewanom Mcgregorom, ale neviem čo je na tom také, že ma to hneď tak chytilo. Možno si ju vypočujte neskôr.
Majte sa.

Wearing my lucky jeans

Ahojte! Je tu čas na ďalší outfit príspevok. Samozrejme som si nemohla odpustiť jesenné nákupy, ale rozhodla som sa obliecť si niečo staré. Mom´s jeans sú teraz veľký trend, ale tieto sú viac babkine. Aj keď stará mama ich moc nenosila nechala si ich v skrini. A som za to rada. Nečakala som, že mi padnú, ale padli. Je to vždy trochu zvláštne nosiť niečo čo je staršie ako ja. Tieto rifle sú stará dobrá kvalita. Značka, samozrejme. stála existuje, ale myslím, že nepredávajú v Európe. Teraz, keď rozmýšľam, musím sa babky opýtať ako ich nosila ona. Ja som sa rozhodla nosiť všetko ostatné čierne. Rifle sú už dosť extravagatné tak som to chcela udržať v jednoduchosti. Len základný crop top a pretože je vonku už zime dala som čierny cardigan a veľký šál. Zabudla som spraviť fotku topánok, ale mala som len čierne kotníkové čižmy. Taktiež to vyzerá dobre s mojimi hnedými opätkovými teniskami, ale opäť treba to nechať jednoduché.

Dajte mi vedieť čo si myslíte.