Kedysi aj dnes keď kráčate popri ceste všetky tie tabule čo vám ukazujú koľko ste toho prešli a šipky čo vám udávajú ďalší smer, všímate si aj tie neviditeľné čo sú takisto súčasťou našich životov?
Každý národ má určité významné míľniky vo svojej histórii. Ja som celý svoj doterajší život prežila na Slovensku a aj keď je pravda, že sa možno snažím odcestovať jedného dňa, som ten typ človeka čo sa vždy bude snažiť pripomenúť si históriu, pretože viem ako je dôležitá. V našej spoločnej histórii Slovákov sa taktiež udialo veľa dôležitých vecí. Či už to bolo roku 863 keď na Veľkú Moravu prišli Konštantín a Metod. Alebo keď sa v roku 1843 stretli Štúr, Hurban a Hodža na fare v Hlbokom. A keď v roku 1918 vznikla prvá Československá republika. Alebo neskôr druhá a práve za jej pôsobenia sa 17.11.1989 uskutočnila Nežná revolúcia. Práve minulý utorok sme si pripomínali Deň boja za slobodu a demokraciu a deň študentstva. Aj tento deň je jedným z míľnikov v našej histórii, na ktorý by sme nemali zabudnúť. Bol to začiatok zmeny, začiatok slobody. Dnes už o slobode rozmýšľame ako o samozrejmosti. Čo je dobre. Pre každého na svete by mala byť sloboda samozrejmosťou.
(zpravy.idnes.cz)
(zpravy.idnes.cz)
Ale hádam, že hlavnou pointou prečo píšem tento článok je, aby som aj ja pripomenula, aby sme na niektoré veci v minulosti nezabúdali. Ako hovorí Marcus Tullius Cicero v citáte "Historia magistra vitae" (História učiteľka života). V dnešnej dobe máme skorej iné presvedčenie, zabudni na minulosť, nerieš budúcnosť a ži v prítomnosti. No hej YOLO. Ja nie som ten typ človeka čo žije pre dnešok, pretože chcem mať aj zajtrajšok. Samozrejme netreba to brať všetko tak vážne, ale treba aj trochu myslieť. A tak je to aj minulosťou. Občas treba, aby sme spravili chyby, z ktorých sa neskôr poučíme, ale je dôležité, aby sme sa správali tak, aby sme ich už nezopakovali. Niektoré veci si jednoducho musíme pamätať.
A občas si pripomeňte aj tie čo skrývate vo vašej minulosti. Pre mňa nebolo nikdy ťažké na niektoré veci jednoducho zabudnúť a posunúť sa ďalej. Ale taktiež som aj zistila, že nech sa snažíte akokoľvek nakoniec vždy keď prestanete ovládať myseľ, keď pomaly zaspávate, vás vždy dohonia. Nie je pointou zabudnúť, ale akceptovať to.
krasne napisany clanok <3
OdpovedaťOdstrániťosobne som dejepis nikdy nemala rada, ale chapem, ze niektore dolezite datumy je dobre si pamatat. dnes uz ked sa dietata spytas, ci vie, preco bolo 17. novembra doma, tak ti vacsina nedokaze povedat, co sa vtedy stalo. a to nemyslim 6-rocne deti, ale 13-rocnych tinedzerov, ktori by uz mali mat aspon tusenie. mali by sme sa z minulosti poucit, ale ako pises, najdolezitejsie je akceptovat to, co sa stalo ci uz nam alebo tak celkovo vo svete.