Love letters of Bessie Moore and Chris Barker

Náhodou, nejaký čas dozadu, som sa na internete dozvedela o týchto listoch. Sú to milostné dopisy z druhej svetovej vojny od Bessie Moore z Anglicka a Chrisa Barkera, vojaka v armáde. Ich priateľstvo zo začiatku sa kvôli týmto listom zmenilo na celoživotnú lásku.

Je to naozaj milé čítanie. Dostáva to nejaké čaro keď viete, že sa to naozaj stalo. Čítať to je ako čítať ozajstné životné problémy a potom sa dostať k šťastnému koncu. Je to písané tak prirodzene. Hlavne Chrisove listy (mám rada ten jeden na fotke). Veľa vojakov písalo listy domov a niekedy mám náladu na ich čítanie. Milujem históriu a trocha lásky nemôže uškodiť.

Hádam, že naozaj komplikovaná osoba. Niekedy čítam sci-fi a mám to šťastné obdobie keď som dobrá vo vede, ale niekedy len chcem študovať anglickú literatúru, piť čaj a v tento čas sa dostanem k listom ako tieto.

Dokonca vydali aj celú knihu. Ale čo sa mi páči je, že Letterslive.com presvedčili dvoch hercov na prečítanie týcho listov.  Je to taktiež veľmi pekné počúvanie.

Dúfam, že som presvedčila na prečítanie aspoň niečoho.  Možno keď už listy nepíšeme tak by sme ich aspoň mohli čítať. A prepáčte, že nemám žiadny halloweensky článok, ale aj tak naoslavujem, takže.. Ale užite si týždeň.

Chestnuts

Irving Penn - Chestnut vendor New York, 1951

Ahojte! Predtým než sa dostanem k ozajstného článku poviem vám niečo úplne od témy, pretože inak by to bolo až moc krátke. Gaštany? Nad týmto budem dosť rozmýšľať. A je to tiež jediný jesenný článok, s ktorým som prišla. To je tragické. Tak, ale späť k tomu niečo. Ako sa máte? Áno, práve som sa to opýtala. Ak si myslíte, či je to to niečo, nikto nepovedal, ale všetci sme si to mysleli, čo malo byť lepšie než ozajstný článok, tak je to oničom, potom ty človek sa mýliš. (!) Túto otázku by sme sa vlastne mali pýtať viacej. Nezabudnite sa ju dnes opýtať. A dajte mi vedieť ako sa máte. A keďže je to stále môj blog, som fajn. Nie tak fajn, ale len fajn. Viete v pohode. Pozerala som novú epizódu Doctor Who, pretože to je klasika. Niekedy to vyzerá, že som bola v minulom živote britka. Taktiež sa učím niečo o priemyselnej revolúcii, v Anglicku, pretože je to naša súčasná téma na dejepise, tak ak viete niečo zaujímavé, teraz je čas dať mi vedieť. A taktiež rozmýšľam čo bolo prvé: či knock, knock vtip alebo knock knock knockin' on the heavens door od Guns n' roses's. Vlastne sa snažím napísať môj tradičný sarkastický článok. Žiadny dosť dlho nebol. Ale ak mám byť úprimná je to viac sarkastické keď to píšem než keď to čítam. Ale teraz...späť ku gaštanom.

Bolo to túto poslednú stredu keď som jedla prvé pečené gaštany tento rok. Vždy vonia tak nádherne. A keď sú v zime predávané na ulici, tá vôňa je taká krásna, že vás núti zastaviť a kúpiť si pár. A potom vám zohrievajú ruky. A chutia skvelo.

Ale vedeli ste, že obsahujú veľa sacharidov - škrobu, vitamíny a sú výživné? Tak si pár kúpte, len vyskúšať.

Ale potom tak je tiež iný druh gaštanov, nie na jedenie, ale tie čo hľadáme pod stromami, schované v padnutom lístí. deti to stále robia. Ja som to tiež milovala a potom z nich vytvárala zvieratkí alebo panáčikov s pomocou drevených paličiek.

Aké sú vaše gaštanové príbehy?

Alpine diaries. Liechtenstein

Rozmýšľala som o ďalšom článku čo by som mala napísať a prišla som s pár nápadmi. A plánujem ich aj napísať. A teraz začínam s mojím ďalším cestovným dobrodružstvom.

V Lichtenštajnsku som vlastne navštívila iba Vaduz, ale bol to krásne strávený čas. Je to mala krajina a monarchia. No, viem, že niektorý ľudia stále nevedia kde sa nachádza, takže je to krajina, samozrejme v Európe, vedľa Švajčiarska a Rakúska. Vaduz je hlavné mesto. Možno ste už predtým videli ten hrad. Každopádne je to naozaj milé mesto. S pokojnou atmosférou. Jedna zastávka, pri potulkách mestom, bola s krásnym výhľadom na hrad a s najkrašie voňajúcou vincou akú som kedy v živote cítila.

Taktiež je tam umenie na každom rohu. Veľa sôch po celom meste. A samozrejme som sa musela zastaviť v múzeu moderného umenia. Na najdrahšiu kávu, ale poďme teraz hovoriť o umení. Donúti vás to rozmýšľať, ale niekedy vám len skrátka umelec položí správnu otázku na rozmýšľanie. Pridala som sem fotky plagátov z tejto galérie tak pouvažujte.

Dúfam, že sa vám páčil môj článok a dajte mi vedieť keď ste niekedy navštívili Vaduz.

Tartan season

Ahojte milovníci jesene! Musím napísať ďalší článok o tomto krásnom čase. Viac a viac padnutého lístia je vidieť na cestách v týchto dňoch. Jeseň len začína. Obchody, však už začínajú predávať vianočné veci a to nenávidím. Vždy sa teším na Vianoce, ale mám jeseň rada až moc.

S jeseňou prichádza aj chladný vzduch a móda sa mení na pohodlnú a teplú. Pre mňa nastal ten čas v roku kedy nosím sveter so sukňou a až nad kolená vysokými ponožkami. V jeseň mením svoj štýl na britský. To počasie, moja nálada, jednoducho musím. A čo by to bola za jeseň bez trocha tartanového vzoru. Nemáte tiež potrebu nosiť niečo také na jeseň?

Taktiež som si dovolila vám ukázať ešte jednu jesennú báseň. Tentokrát od Emily Dickens. Niekedy sa rozhodnem počúvať poéziu, môžete ju nájsť aj na youtube a aj čítanú veľa hercami, a príde mi to oddychové ako šálka čaju. Ale myslela som, že by som nejakú knihu mohla aj kúpiť, na tom nie je nič zlé. Tak ak máte svojho obľúbeného autora alebo knihu dajte mi vedieť v komentároch.

Tiež mi dajte vedieť, či vás aspoň jedna z mojich fotiek presvedčila nájsť v skrini niečo tartanové.

Get fall cozy

Zdravím október! Ak ste náhodou videli môj twitter, tak viete, že mám zlomený malíček. Takže, ahoj. Ale nebojte budem v pohode. Len zranenie z telesnej. :D Mám spraviť toľko vecí do školy, tak som myslela, že skúsim nový systém. 20 minút oddychu a 10 minút oddychu. Ako to ide? Poviem vám, teraz by som sa mala učiť. :D Ale poďme späť k niečomu príjemnejšiemu. Po krátkej zastávke v Ikea, mám pár nových vecí na dekoráciu. Milujem tieto jesenné piatkové večery, pozeranie nových episód Doctor Who, vymienanie dekorácií, pekný šálok teplého čaju a svetlá, pretože vonku je už tma. Doslova môžem cítiť tú útulnosť jesene naokolo. Farby krajiny sa pomaly menia. Vzduch je chladnejší. Hmla padá na mesto. A ja si užívam výhľad v peknej izbe. Minimalistickej a útulnej, v tom škandinávskom štýle. No nie je to pekné? Dúfam, že sa vám páčia fotky a, že vás uvidím zase o týždeň.

Tale of black tailed deer

Ak ste starý návštevník, tak ste si mohli všimnúť, že niečo je inak. Názov blogu je zmenení. Čo sa stalo s girl in boots? Vyrástla.

Je to paradox, tak pred rokom som začala tento blog a teraz ho premenovávam. Ale tu je pravdivý dôvod prečo. Vlastne ich je pár. Girl in boots sa stala populárna medzi ľuďmi, ktorými nechcem, aby ju ešte poznali. Nikdy som vám nepovedala príbeh ako som vlastne vymyslela girl in boots, ale bolo to jedného dňa keď som išla po ulici a myslela o sebe ako ´len dievča v poltopánkach´. Ale nikdy som vlastne nechcela ostať len tým dievčaťom. (A samozrejme, že sa ľahko začnem nudiť.)

Rozmýšľala som o tom veľa pri písaní tohto článku. Je to správne rozhodnutie? Koniec koncov, niečo to znamená. Keď toto však čítate, tak som to spravila. A naučila som sa žiť so svojimi rozhodnutiami a naozaj dúfam, že toto je správne.

Pre aký dôvod na Zemi black tailed deer? Chcela som niečo úplne iné. A keď som bola vo vani napadlo, že by to mohlo byť nejaké zviera. Jeleň pretože:  je to jedno nádherné stvorenie, vyrástla som vedľa lesa, tak preto nie len a kvôli Rudolfovi. Viem, že Rudolf je sob, ale to je moc sezónne. Tú rozprávku som videla 100-krát viac ako som kedy pozeraka znova ten istý film. Vyrástla som na tom. A black tailed, pretože white tailed už je zabrané a viete ako ja rada nosím čiernu.

Toto nie je úplne nový začiatok a krok ďalej.  Doména blogspot vám dovolí zmeniť názov stránky a nie som si istá či je to dobre alebo zle. Ale ak to budem chcieť spraviť znova tak mi pripomeňte, že by som nemala. Pripomeňte mi, že nemusím. Pripomente mi, že som sľúbila sama sebe, že to nespravím.