Spring yet to come

It

feels like 

years,so long, 

since I saw the green,

tea has gone cold. I eagerly 

waited for bird's singing in the early

 sun, and pointless walks with no jacket

 on.And I just want you to know, want you

 to swear, don't make me regret.Bad things

 happened through this time,after all,but 

I guess I hated you for  too long.

Snow gave up on us, finally,

I want to meet you,

 ardently.

   Spring

     is

        yet

     to

  co

me    

Facing Shakespeare

Začnem tento článok s úprimnou vetou, nikdy som nebola veľký fanúšik Shakespeara. Zatiaľ má, ale nenáviďte. Aj keď nemôžem povedať, že sa to nejako radikálne zmenilo, ale odteraz sa mu nevyhýbam a plánujem ho čítať.

Najskôr, ako to celé začalo. Všetko, pretože prvú knihu, ktorú som od neho čítala bola Rómeo a Júlia. Fatálna chyba. Samozrejme, je to klasika, ale v tejto dobe trocha nudná a je to ten typ knihy, ktorú nemusíte ani čítať, ani vidieť film a viete ako skončí.

Na druhú stranu, naozaj mám rada divadelné adaptácie jeho komédii.

Ale teraz som mu naozaj musela čeliť. Musela som čítať Hamlet tento rok do školy. Plus som aj tak vedela koniec. Plus som tú knihu dostala na Vianoce. Ale nebola som moc v nálade čítať tragédiu cez sviatky. Tak s nie tak veľkými očakávaniami, rozhodla som sa to prečítať minulý týždeň. A musím uznať, nebolo to až také zlé. Je to hra, čiže je to rýchle čítanie so skvelými citáciami. Ak náhodou neviete, je to príbeh o dánskom princovi Hamletovi, ktorý zistí, že jeho otec bol zavraždený jeho strýko., ktorý sa stal kráľom tým, že si zobral jeho matku. A je to tragédia, tak sa pripravte na smrť.

Hádam, že si prečítam viacej od Shakespeara v budúcnosti, ale tentokrát si vyberiem komédiu, myslím, žeby sa mi to mohlo páčiť viac.

Ste niektorý fanúšikmi Shakespeare?

Sunday inspiration. The curious case of Benjamin Button

Čas na niečo nové. Rozhodla som sa dať vám nejakú inšpiráciu na peknú nedeľu. Tentokrát film. Podivný prípad Benjamina Buttona je založený na predlohe od F. Scott Fitzgeralda. Je to príbeh o chlapcovi, ktorý sa narodí ako strý muž a mládne s vekom.

Hlavní hrdina však místo stárnutí začíná mládnout, což se mu nejdřív líbí, ale postupem času obrátí. Protože prožívat svůj život v opačném směru a mládnout vedle své pozvolna stárnoucí lásky, to není úplně normální.

Je to niečo ako Forest Gump(čo je môj ďalší obľúbený film skvelý na nedeľu) len v opačnom poradí. S Bradom Pittom a Kate Blanchett v hlavnej úlohe.Je to založené na Fitzgeraldovi čo už hovorí, že to musí byť dobré. Aj keď som knihu ešte nečítala, videla som film dvakrát a naozaj sa mi páčil. Je záhadný, emotívny a skvelými citáciami.Môj obľúbený citaát je: "nezáleží na tom ako dobre hraješ, ale aký máš z toho pocit."Naozaj vám tento film doporučujem. Je perfektný na nedeľu.

And US civil war understanding

Strávila som víkend rozmýšľaním nad americkou občianskou vojnou. Keď som sa o nej učila v minulosti, prišlo mi to komplikované. Hlavne zákon o Kansase a Nebraske. Ale musím tomu opäť čeliť kvôli škole a ak mám byť úprimná, je to stále trochu komplikované, ale tak trochu to dáva väčší význam keď ste starší.

Rozhdola som sa vybrať dva citáty k tejto vojte. Jeden od lídra republikánov a amerického prezidenta Abrahama Lincolna. A ten druhý od abolicionistky Harriet Tubmanovej, ktorá utiekla z otroctva.

~

I've spent this weekend understanding us civil war. When I was learning about it in the past it seemed confusing to me. Especially Kansas-Nebraska act. But I have to face it again because of school and to be honest, it's still little bit confusing but it kinda makes more sense when you grow up.

I decided to choose two quotes according to us civil war. One by leader of republicans and American president Abraham Lincoln. The other one by abolitionist Harriet Tubman who escaped from slavery.

February favourites

Nemôžem uveriť, že už je koniec februára, to je hrozné! Tentokrát je možno o jeden deň dlhší, ale aj tak, je to stále len jeden deň. Viem, veľa vecí sa môže stať za jeden deň, môžete o tom napísať román, taktiež som si dosť istá, že už to niekto spravil. Tak, môžme ísť zmeniť naše životy za tento jden deň? To je výzva ľudia! Dajme prechodnému roku nejaký význam, teda samozrejme okrem toho astrologického.

Každopádne, obľúbené veci v tomto mesiaci...

Dom z kariet

Začala som to pozerať v telke a úplne ma to chytilo. Jeto seriál z prostredia Bielho domu, v podstate plný intríg, ale naozaj chytlavý.

Booktube/bookstagrams

Ukázalo sa, že mám rada obrázky kníh. Sú pekné! A dostala som tonu inšpirácií na ďalšie knihy. Naozaj, môj zoznam kníh, ktoré chcem prečítať je dlhší ako môj šál.Ani neskúšajte posudzovať moje prirovnania.

Svetlo, ktoré nevidíme, Anthony Doerr

Samozrejme obľúbená kniha. Ale naozaj mám túto rada. Je to fikcia z druhej svetovej o slepom francúzskom dievčati Marie-Laure, ktoré musí odísť z Paríža a ukryť sa v dome jej rodiny, a nemeckom chlapcovi Wernerovi, ktorý je do matiky a fyziky a dostane sa do prestížnej Hitlerovej školy, a ich príbahe sa postupne zlievajú, ale sú tam aj iné pohľady iných postáv. Je to naozaj dobré. Páči sa mi Doerrov skvelý štýl písanie. A cituje Jules Verna!

Hudba

Downtown - Macklemore and Rayn Lewis

Super girl - Anna Naklad feat. Alle Farben & YOUNOTUS

Tieto sa náhodne objavili v playlistea aj keď som ich už počula predtým, začala som ich vnímať až teraz. No, pri Downtown ani nerozmýšľam nad lyricsom, len sa mi páči tá energia z toho.

Ok, hádam, že to je všetko. No, išla som na menšie nákupy minulý týždeň a musela by som sem dať asi všetko. Tak, aké sú vaše obľúbené veci, ktoré by ste vyzdvihli tento mesiac?

And beyond

Dobré ráno! Prepáčte, že som tu dlhšie nebola. Strávila som týždeň nenávidením matematiky a nedeľu čítaním Krvavej královnej od Victorii Aveyard a pozeraním Domu z Kariet. Ale keďže mám teraz jarné prázdniny(nič na LA spôsob, je stále február koniec koncov), rozhodla som sa niečo napísať.

Výhľad na fotkách je z Mníchova. Bola som tam cez leto (našťastie pred migračnou krízou). Ak mám byť úprimná, nepáčilo sa mi to mesto až tak veľa. No, je celkom milé, len nie vôbec nič "magické". Ale majú skvelé galérie. (Hádam, že váčšinu obrazou pobrali nacisti, ale koho to dnes trápi.) Zamilovala som si impresionistov. V budúcnosti o nich napíšem. Sľubejm sem priniesť viac umenia.

Každopádne, dajte mi vedieť keď ste niekedy boli v Mníchove a čo si myslíte o tom meste.

And the hidden identity of Terry Pratchett

(photo credit pinterest)

Ahojte! Ak ste si náhodou nevšimli, tak teraz si dávam záležať na vytváraní nadpisov. A pravdebopodne vám to nedáva žiaden zmyseľ. No, našťastie, som tu, aby som to objasnila.

Najskôr, si, ale položte jednoduché otázky. Počuli ste už niekdy predtým meno Terry Pratchett? A potom. Vieto kto naozaj je? Pretože tu je príbeh. Trocha to pokazím, je to autor a videla som skvelú recenziu jednej z jeho kníh na internete. To meno mi prišlo také povedomé, ale nevedela som kto to vlastne je. Tak na druhý deň som sa naňho opýtala kamarátky a povedala, že jej to niečo hovorí. A opýtala som sa aj dalľej kamarátky a dostala som tú istú odpoveď. Teraz sa len pýta ľudí čo sú do kníh o Pratchettovi a robím prieskum alebo čo. Samozrejme, preklepla som ho na internete, takže, dámi a páni, predstavujem vám Sira Terryho Patchetta. Bol to britský fantasy spisovateľ najviac známy pre jeho sériu o Úžasnej Plochozemi. Pre pár dôvodov je považovaný za literárneho génia. Napísal aj pár skvelých kníh pre deti. Zomrel len minulí rok, tak Pratchett, tento článok je pre teba a sľubujem, že si niečo prečítam.

On je ten chlapík s bradou a klobúkom a opäť pri prezeraní fotiek sa mi zdal povedomý. No tak! No, je dosť pravdepodobné, že sme sa o ňom učili v škole alebo hom ho už videla predtým na internete alebo ani jedno a naozaj len vyzerá povedome. Mohla by som vymyslieť nejakú vážnu teóriu a dať do toho trocha zábavi, ale pravdepodobne zpmriete od nudy pri čítaní tohto článku. Sorry (not sorry :-D). 

Teraz by som rada povedala, že ďalšia kniha čo si prečítam bude od Pratchetta, ale asi nie. Viete, v škole povedali, že Molliere je lepšia voľba.

Dúfam, že ste naozaj nevedeli kto je Terry Pratchett, lebo inak je tento článok dosť bez pointy.

Každopádne, dúfam, že vás čaká skvelý týždeň a ako písal Spike Miligan,

love, light and peace.

And the hipster vibe sunday

Time for your New year's quotes

Happy New Year! 2016 please be good New year new me Say goodbey to 2015

PF 2016 Tomorrow is the first blank page of 365(366 actually) page book, write a good one.

Dúfam, že ste mali krásne Vianoce! Príde mi to ako rok 2015 začal len včera. Ale nie, zajtra je posledný deň thoto roku a ja rozmýsľam. Veľa zlých vecí sa udialo, ale som si istá, že dvakrát tak veľa dobrých.

Tiež mávate ten pocit na konci roka, že to bol celkom premárnený? No, ja hej. Ale tentokrát som spravila túto krabičku úspechov (som si celkom istá, že som o tom napísala článok). V podstate som písala každý môj uspech a vložila ho do malej krabičky. A teraz keď mám ten pocit, ju jednoducho otvorím a spavím si také zopakovanie dobrých veci čo sa mi podarilo spraviť. Ak mám byť úprimná, je tam viac vecí než som čakala. Tieto malé veci, pri ktorých som sa cítila štastná mi pripomínajú, že to nebol až tak nezmysluplný rok.

Ale spravím aj predstavzatia tentokrát. Nikdy to nerobím, ale rada by som mala list vecí a potom odfajkovávať na konci roku. Takže, čo chcem spraviť?

(v žiadnom špecifickom poradí :D)

1. viac cestovať

2. opäť sa začať viac učiť angličtinu

3. doslova zosilniť moje telo

4.  prečiťať Conellyho, ale na knihy mám špecialány zoznam

5. robiť viac umenia

Držte mi palce. Každopádne si naozaj verím, že to dokážem. Tak 2016, som na teba pripravená!

Merry Christmas

Veselé Vianoce! Bola to chíľa čo som tu bola, viem, prepáčte za to. Mala som strašne veľa práce. Ale teraz som sa rozhodla naplno si užiť krásny vianočný čas. Náhle mám viac času na čítanie kníh a kúpu posledných darčekov.

Nie som si istá bielymi Vianocami tento rok a trocha mi chýba sneh, ale mňa to nezastavuje od toho vianočného ducha. Milujme vianočnú hudbu v dome. Chce sa mi vždy nejako viac usmievať počas tohot času. Vždy sa snazím užívať si každú jednu sekundu Vianoc, pretože to prejde tak rýchlo a to neznášam. Ale nateraz, je všetko len na začiatku. Stromček čaká na ozdobenie, cesto na koláče.

Ľudia su milejší (aspoň raz v roku), ale niekedy mám ten pocit, že berieme Vianoce len ako ďalší čas na darčeku a dokonca prestávame byť milsí. Ale ja stále dúfam, že toto sa nikdy nestane.

Dufam, že máte krásne sviatky. Dajte mi vedieť ako oslavujete. Usmievajte sa a užite si to.

A míľniky minulosti

Kedysi aj dnes keď kráčate popri ceste všetky tie tabule čo vám ukazujú koľko ste toho prešli a šipky čo vám udávajú ďalší smer, všímate si aj tie neviditeľné čo sú takisto súčasťou našich životov?

Každý národ má určité významné míľniky vo svojej histórii. Ja som celý svoj doterajší život prežila na Slovensku a aj keď je pravda, že sa možno snažím odcestovať jedného dňa, som ten typ človeka čo sa vždy bude snažiť pripomenúť si históriu, pretože viem ako je dôležitá. V našej spoločnej histórii Slovákov sa taktiež udialo veľa dôležitých vecí. Či už to bolo roku 863 keď na Veľkú Moravu prišli Konštantín a Metod. Alebo keď sa v roku 1843 stretli Štúr, Hurban a Hodža na fare v Hlbokom. A keď v roku 1918 vznikla prvá Československá republika. Alebo neskôr druhá a práve za jej pôsobenia sa 17.11.1989 uskutočnila Nežná revolúcia. Práve minulý utorok sme si pripomínali Deň boja za slobodu a demokraciu a deň študentstva. Aj tento deň je jedným z míľnikov v našej histórii, na ktorý by sme nemali zabudnúť. Bol to začiatok zmeny, začiatok slobody. Dnes už o slobode rozmýšľame ako o samozrejmosti. Čo je dobre. Pre každého na svete by mala byť sloboda samozrejmosťou.

(zpravy.idnes.cz)

Ale hádam, že hlavnou pointou prečo píšem tento článok je, aby som aj ja pripomenula, aby sme na niektoré veci v minulosti nezabúdali. Ako hovorí Marcus Tullius Cicero v citáte "Historia magistra vitae" (História učiteľka života). V dnešnej dobe máme skorej iné presvedčenie, zabudni na minulosť, nerieš budúcnosť a ži v prítomnosti. No hej YOLO. Ja nie som ten typ človeka čo žije pre dnešok, pretože chcem mať aj zajtrajšok. Samozrejme netreba to brať všetko tak vážne, ale treba aj trochu myslieť. A tak je to aj minulosťou. Občas treba, aby sme spravili chyby, z ktorých sa neskôr poučíme, ale je dôležité, aby sme sa správali tak, aby sme ich už nezopakovali. Niektoré veci si jednoducho musíme pamätať.

Takže ak ste niekedy mali ten pocit, že dejepis je v škole ten najnepodstatnejší predmet, nikto vás to nebude nútiť sa učiť, ale skúste si odtiaľ zobrať aspoň pár míľnikov a občas si ich pripomeňte.

A občas si pripomeňte aj tie čo skrývate vo vašej minulosti. Pre mňa nebolo nikdy ťažké na niektoré veci jednoducho zabudnúť a posunúť sa ďalej. Ale taktiež som aj zistila, že nech sa snažíte akokoľvek nakoniec vždy keď prestanete ovládať myseľ, keď pomaly zaspávate, vás vždy dohonia. Nie je pointou zabudnúť, ale akceptovať to.

And not so unlucky friday 13th

Myslím, že všetci ste už počula o tom čo sa stalo v Paríži, čo tak trochu dáva ďalší dôvod vetiť na zlé šťastie, ale to nie je ničoho chyba, ale niekoho. A je mu ľúto, že veci ako tieto sa musia diať celý čas.
Hovorí sa, že veľa zlých vecí sa stalo v piatok trinásteho. Ako napríklad, kolobežka môjho učiteľa informatiky sa rozbila. Preto tá povera. Ja, naopak, nemám žiadny dôvod veriť tomuto. Máme veľa piatkov ako tento a musím uznať, že je to dobrý dôvod ostať doma a mať predĺžený víkend, ale nie to chyba toho piatka. Ja vždy hovorím, že poverčivá nie som, ale niekedy sa na chvíľku zamyslím a opýtam sa samej seba či som dnes mala šťastie. A tu je čo som sa naučila. Vždy budeš mať šťastné aj nešťastné momenty každý deň a na ničom to nezáleží.

Takže tento piatok bol úplne normály. Vlastne pekné uvoľnený. Nerobila som vôbec nič v škole. Kamarát ma naučil ako otvoriť zámok bez kľúča (stále musím cvičiť, ale dobre vedieť). Skrátka nič s nešťastím o čom napísať. Naliala som si mlieko do čierneho čaju a čítala Olivera Twista. (Hej niečo britské na mne je.) Kúpila som si tú knihu nedávne a zamilovala si ju. Klasika je najlepšia. A taktiež je v malom vydaní, takže sa dobre nosí a má také tie pozlátené stránky a vyzerá to ako biblia. A keď dám dole ten papierový obal, vyzerá ako kniha z červenej knižnice.

Taktiež som chvíľku pouvažovala o budúcnosti. Ale na to bude neskôr celý článok.

A potom je tu tá moja nová závisloť na pesničke s názvom Hourglass od Catfish and The Bottlemen. Majú to tiež v spolupráci s Ewanom Mcgregorom, ale neviem čo je na tom také, že ma to hneď tak chytilo. Možno si ju vypočujte neskôr.
Majte sa.

Love letters of Bessie Moore and Chris Barker

Náhodou, nejaký čas dozadu, som sa na internete dozvedela o týchto listoch. Sú to milostné dopisy z druhej svetovej vojny od Bessie Moore z Anglicka a Chrisa Barkera, vojaka v armáde. Ich priateľstvo zo začiatku sa kvôli týmto listom zmenilo na celoživotnú lásku.

Je to naozaj milé čítanie. Dostáva to nejaké čaro keď viete, že sa to naozaj stalo. Čítať to je ako čítať ozajstné životné problémy a potom sa dostať k šťastnému koncu. Je to písané tak prirodzene. Hlavne Chrisove listy (mám rada ten jeden na fotke). Veľa vojakov písalo listy domov a niekedy mám náladu na ich čítanie. Milujem históriu a trocha lásky nemôže uškodiť.

Hádam, že naozaj komplikovaná osoba. Niekedy čítam sci-fi a mám to šťastné obdobie keď som dobrá vo vede, ale niekedy len chcem študovať anglickú literatúru, piť čaj a v tento čas sa dostanem k listom ako tieto.

Dokonca vydali aj celú knihu. Ale čo sa mi páči je, že Letterslive.com presvedčili dvoch hercov na prečítanie týcho listov.  Je to taktiež veľmi pekné počúvanie.

Dúfam, že som presvedčila na prečítanie aspoň niečoho.  Možno keď už listy nepíšeme tak by sme ich aspoň mohli čítať. A prepáčte, že nemám žiadny halloweensky článok, ale aj tak naoslavujem, takže.. Ale užite si týždeň.

Chestnuts

Irving Penn - Chestnut vendor New York, 1951

Ahojte! Predtým než sa dostanem k ozajstného článku poviem vám niečo úplne od témy, pretože inak by to bolo až moc krátke. Gaštany? Nad týmto budem dosť rozmýšľať. A je to tiež jediný jesenný článok, s ktorým som prišla. To je tragické. Tak, ale späť k tomu niečo. Ako sa máte? Áno, práve som sa to opýtala. Ak si myslíte, či je to to niečo, nikto nepovedal, ale všetci sme si to mysleli, čo malo byť lepšie než ozajstný článok, tak je to oničom, potom ty človek sa mýliš. (!) Túto otázku by sme sa vlastne mali pýtať viacej. Nezabudnite sa ju dnes opýtať. A dajte mi vedieť ako sa máte. A keďže je to stále môj blog, som fajn. Nie tak fajn, ale len fajn. Viete v pohode. Pozerala som novú epizódu Doctor Who, pretože to je klasika. Niekedy to vyzerá, že som bola v minulom živote britka. Taktiež sa učím niečo o priemyselnej revolúcii, v Anglicku, pretože je to naša súčasná téma na dejepise, tak ak viete niečo zaujímavé, teraz je čas dať mi vedieť. A taktiež rozmýšľam čo bolo prvé: či knock, knock vtip alebo knock knock knockin' on the heavens door od Guns n' roses's. Vlastne sa snažím napísať môj tradičný sarkastický článok. Žiadny dosť dlho nebol. Ale ak mám byť úprimná je to viac sarkastické keď to píšem než keď to čítam. Ale teraz...späť ku gaštanom.

Bolo to túto poslednú stredu keď som jedla prvé pečené gaštany tento rok. Vždy vonia tak nádherne. A keď sú v zime predávané na ulici, tá vôňa je taká krásna, že vás núti zastaviť a kúpiť si pár. A potom vám zohrievajú ruky. A chutia skvelo.

Ale vedeli ste, že obsahujú veľa sacharidov - škrobu, vitamíny a sú výživné? Tak si pár kúpte, len vyskúšať.

Ale potom tak je tiež iný druh gaštanov, nie na jedenie, ale tie čo hľadáme pod stromami, schované v padnutom lístí. deti to stále robia. Ja som to tiež milovala a potom z nich vytvárala zvieratkí alebo panáčikov s pomocou drevených paličiek.

Aké sú vaše gaštanové príbehy?

Alpine diaries. Liechtenstein

Rozmýšľala som o ďalšom článku čo by som mala napísať a prišla som s pár nápadmi. A plánujem ich aj napísať. A teraz začínam s mojím ďalším cestovným dobrodružstvom.

V Lichtenštajnsku som vlastne navštívila iba Vaduz, ale bol to krásne strávený čas. Je to mala krajina a monarchia. No, viem, že niektorý ľudia stále nevedia kde sa nachádza, takže je to krajina, samozrejme v Európe, vedľa Švajčiarska a Rakúska. Vaduz je hlavné mesto. Možno ste už predtým videli ten hrad. Každopádne je to naozaj milé mesto. S pokojnou atmosférou. Jedna zastávka, pri potulkách mestom, bola s krásnym výhľadom na hrad a s najkrašie voňajúcou vincou akú som kedy v živote cítila.

Taktiež je tam umenie na každom rohu. Veľa sôch po celom meste. A samozrejme som sa musela zastaviť v múzeu moderného umenia. Na najdrahšiu kávu, ale poďme teraz hovoriť o umení. Donúti vás to rozmýšľať, ale niekedy vám len skrátka umelec položí správnu otázku na rozmýšľanie. Pridala som sem fotky plagátov z tejto galérie tak pouvažujte.

Dúfam, že sa vám páčil môj článok a dajte mi vedieť keď ste niekedy navštívili Vaduz.

Tartan season

Ahojte milovníci jesene! Musím napísať ďalší článok o tomto krásnom čase. Viac a viac padnutého lístia je vidieť na cestách v týchto dňoch. Jeseň len začína. Obchody, však už začínajú predávať vianočné veci a to nenávidím. Vždy sa teším na Vianoce, ale mám jeseň rada až moc.

S jeseňou prichádza aj chladný vzduch a móda sa mení na pohodlnú a teplú. Pre mňa nastal ten čas v roku kedy nosím sveter so sukňou a až nad kolená vysokými ponožkami. V jeseň mením svoj štýl na britský. To počasie, moja nálada, jednoducho musím. A čo by to bola za jeseň bez trocha tartanového vzoru. Nemáte tiež potrebu nosiť niečo také na jeseň?

Taktiež som si dovolila vám ukázať ešte jednu jesennú báseň. Tentokrát od Emily Dickens. Niekedy sa rozhodnem počúvať poéziu, môžete ju nájsť aj na youtube a aj čítanú veľa hercami, a príde mi to oddychové ako šálka čaju. Ale myslela som, že by som nejakú knihu mohla aj kúpiť, na tom nie je nič zlé. Tak ak máte svojho obľúbeného autora alebo knihu dajte mi vedieť v komentároch.

Tiež mi dajte vedieť, či vás aspoň jedna z mojich fotiek presvedčila nájsť v skrini niečo tartanové.

Get fall cozy

Zdravím október! Ak ste náhodou videli môj twitter, tak viete, že mám zlomený malíček. Takže, ahoj. Ale nebojte budem v pohode. Len zranenie z telesnej. :D Mám spraviť toľko vecí do školy, tak som myslela, že skúsim nový systém. 20 minút oddychu a 10 minút oddychu. Ako to ide? Poviem vám, teraz by som sa mala učiť. :D Ale poďme späť k niečomu príjemnejšiemu. Po krátkej zastávke v Ikea, mám pár nových vecí na dekoráciu. Milujem tieto jesenné piatkové večery, pozeranie nových episód Doctor Who, vymienanie dekorácií, pekný šálok teplého čaju a svetlá, pretože vonku je už tma. Doslova môžem cítiť tú útulnosť jesene naokolo. Farby krajiny sa pomaly menia. Vzduch je chladnejší. Hmla padá na mesto. A ja si užívam výhľad v peknej izbe. Minimalistickej a útulnej, v tom škandinávskom štýle. No nie je to pekné? Dúfam, že sa vám páčia fotky a, že vás uvidím zase o týždeň.

Tale of black tailed deer

Ak ste starý návštevník, tak ste si mohli všimnúť, že niečo je inak. Názov blogu je zmenení. Čo sa stalo s girl in boots? Vyrástla.

Je to paradox, tak pred rokom som začala tento blog a teraz ho premenovávam. Ale tu je pravdivý dôvod prečo. Vlastne ich je pár. Girl in boots sa stala populárna medzi ľuďmi, ktorými nechcem, aby ju ešte poznali. Nikdy som vám nepovedala príbeh ako som vlastne vymyslela girl in boots, ale bolo to jedného dňa keď som išla po ulici a myslela o sebe ako ´len dievča v poltopánkach´. Ale nikdy som vlastne nechcela ostať len tým dievčaťom. (A samozrejme, že sa ľahko začnem nudiť.)

Rozmýšľala som o tom veľa pri písaní tohto článku. Je to správne rozhodnutie? Koniec koncov, niečo to znamená. Keď toto však čítate, tak som to spravila. A naučila som sa žiť so svojimi rozhodnutiami a naozaj dúfam, že toto je správne.

Pre aký dôvod na Zemi black tailed deer? Chcela som niečo úplne iné. A keď som bola vo vani napadlo, že by to mohlo byť nejaké zviera. Jeleň pretože:  je to jedno nádherné stvorenie, vyrástla som vedľa lesa, tak preto nie len a kvôli Rudolfovi. Viem, že Rudolf je sob, ale to je moc sezónne. Tú rozprávku som videla 100-krát viac ako som kedy pozeraka znova ten istý film. Vyrástla som na tom. A black tailed, pretože white tailed už je zabrané a viete ako ja rada nosím čiernu.

Toto nie je úplne nový začiatok a krok ďalej.  Doména blogspot vám dovolí zmeniť názov stránky a nie som si istá či je to dobre alebo zle. Ale ak to budem chcieť spraviť znova tak mi pripomeňte, že by som nemala. Pripomeňte mi, že nemusím. Pripomente mi, že som sľúbila sama sebe, že to nespravím.

Alpine diaries. Italy

Pamätáte ako som písala o mojej prvej zastávke na alpskej ceste v Rakúsku? No, je čas ukázať vám tiež niečo z Talianska.

Vždy som chcela navštíviť mestá ako Florencia, Rím, Benátky. Stále chcem, ale vidieť tiež niečo zo severu bolo tiež zaujímavé a krásne.

Prvé mesto, čo som navštívila bolo Cortina d'ampezzo. Olympijske mesto v roku 1956. Večer keď začalo trochu pršať, bola atmosféra celého mesta nádherná.

Ďalšia zastávka bola v Dolomitoch. Hora Sass Pordoi. Väčšinou tam bola hmla, ale to som na tom milovala. Bolo to viac dramatické. V nejakom momente ako v tej romantickej maľbe od Caspara Davida Friedricha, Mních na brehu mora.

Taktiež som navštívila Bolzano. Predtým som o tom nepočula, ale možno ako ja ste pravdepodobne počuli o Ötzim. Viete ten veľmi, veľmi starý zmrznutý muž? Jeden sarkastický bod keď vám to nebude vadiť. Cez 5000 rokov a ešte stále nenašli vraha. ( :-D )

Ešte jedno mesto kde som sa zastavila a to Livigno. Prepáčte, ale nemám odtiaľ fotky v mobile. Ale bolo to tam naozaj pekné plus bez daní. (:-D ) Ale nie, nerobila som žiadne nákupy.

Teraz pár náhodných fotiek. Užite si víkend.

The Martian - Andy Weir

"100% nepoložiteľné. Skvelé SIENCE fiction. Marťan by mal byť na tvojom zozname kníh."

Ak ste fanúšikmi sci-fi tak ste túto knihu už pravdepodobne čítali a ak nie tak by ste mali. Príbeh o astronautovi Markovi Watneym, ktorý uviazol na Marse, snažiaci sa prežiť všetky pasti na červenej planéte. S pomocou NASA, sa snaží dostať domov každou možnou cestou.